Ev. podľa Matúša 6:1-4
1. "Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
2. Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu!
3. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica,
4. aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe."

Židia praktizovali svoju vieru cez tri typy tréningu: almužnu, modlitbu a pôst. Tieto tréningy sú veľmi dôležitou metódou, pomocou ktorej dosahovali stav pobožnosti. Ale Ježiš poukázal na problémy, ktoré môžu vyvstať, keď veriaci praktizujú tieto tréningy viery. Keď počúvame Ježišove slová, mali by sme sa usilovať o praktizovanie týchto tréningov viery (almužny, modlitby a pôstu) správnym spôsobom.

Prvá vec, na ktorú Ježiš poukázal je charita konaná s očakávaním prijatia odmeny. Ježiš povedal: "Buďte opatrní, aby sme nekonali spravodlivé skutky pred ľuďmi, aby ich videli." Toto znamená, aby sme nekonali dobré skutky len preto, aby sme sa mali čím chváliť pred ostatnými. Ak to takto robíte, nebudete mať žiadnu odplatu od Otca v nebesiach, povedal Ježiš.

Keď najskôr konáme skutky spravodlivosti, je pripravená odplata. Ale ak konáme spravodlivé skutky len preto, aby ich videli ostatní ľudia, potom nám Boh nedá žiadnu odmenu. Je to preto, lebo motív je nesprávny. Ježiš pred 2000 rokmi prehlásil, že tí, ktorí si želajú pomôcť ostatným nekonajú charitu s očakávaním odmeny na oplátku. Ak niekomu pomáhate s očakávaním odmeny, tak to nie je správna charita.

Keď pomáhame ľuďom, musíme sa pozrieť, či v sebe tiež nemáme tieto nesprávne motívy. Musíme sa pozrieť na to, s akým srdcom žijeme život charity. Toto sa rovnako vzťahuje na náš každodenný život viery. Naša viera nesmie mať formu, kedy len očakávame požehnanie. Je dané, že ak kráčate cestou viery, dostanete odmenu a požehnanie, ale ak kráčate cestou viery len preto, aby ste dostali požehnanie, potom je vaša viera ohrozená. Len očakávať odmenu na oplátku nie je skutočná viera.

V tejto časti Blahoslavenstiev Ježišovo slovo so sebou prináša súd. Musíme sa uistiť, že nemáme vieru, ktorá len chce dostať odmenu, pretože toto je niečo, čo Boh nechce a ani my nechceme praktizovať. Nie je pekné, keď vidíte niekoho, kto sa chváli vlastnými skutkami. Toto vôbec nie je pekné. Vo svojom živote neustále konáme takto. Preto je rozhodujúce, aby sme na svojej ceste viery tento prístup napravili. Toto je vec, na ktorú Ježiš v dnešnej pasáži poukazuje. Ježiš povedal, aby sme nekonali skutky spravodlivosti pred ľuďmi, aby ich videli alebo v očakávaní odmeny na oplátku. Nesmieme byť ľuďmi, ktorí konajú dobrú prácu s týmto nesprávnymi motívmi.

Pastor Borah Lin

Ev. podľa Matúša 6:16-18
"Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe."

- Nebuďte zamračení

Ako tretia zbožnosť a tréning, o ktorom Ježiš hovoril je pôst. Pôst sa považuje za jedno z vyjadrení vyznania viery. Aby záviseli len na Bohu (a na duchovnom pokrme milosti) veriaci na svojej ceste viery praktizujú pôst. Je to vyjadrenie viery, kde sa ukazuje túžba opustiť celý hriešny život minulosti skrze smrť (pôst) a žiť nový život.

Židia neustále postili a dodržiavali zbožnosti vo svojej viere. Ale keď Ježiš videl, ako pokrytecky sa postia, poukázal na nich hovoriac, že keď vy postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.

Keď Židia postili, roztrhali si rúcho a posypali sa popolom. Popol symbolizuje katastrofu. Keď popol pokryl celé ich telo a vytvoril tak biedny výzor, Židia sa postili hovoriac: "Prosím odpusti tomuto poľutovaniahodnému, ktorý si zaslúži len pohromu." Podľa toho, ako dobre dokázali vytvoriť obraz smútku, Židia posudzovali kvalitu a vážnosť svojho pôstu.

Ale Ježiš povedal, že keď sa vy postíte, nemračte sa. Mnoho krát Židia nepostili, aby sa kajali pred Bohom a vrátili sa k Nemu, ale postili, pretože sa starali o to, ako vyzerajú pred ľuďmi. Pôst sa stal pokryteckým, keď sa začali sústrediť len na to, aby ľuďom ukázali, aký sú zamračení a vážni. Ježiš prikázal v tejto veci, aby sme nepostili ukazujúc svoj biedny obraz ľuďom. Pretože ak postíte pokrytecky, len s biednym výzorom ukazujúcim mučiacu bolesť, skutočný pôst stráca význam a svoju hodnotu.

- Prijať odmenu z neba

Je neznesiteľné byť obklopení ľuďmi, ktorí postia a hovoria, že to vôbec nie je ťažké. Veriaci postia, aby zanechali zahanbujúce hriechy a chyby na svojej ceste viery. Ale keď niekto postí so zámerom chváliť sa, tak nepostí s tým správnym základom. Ježiš povedal, že dostanú svoju odmenu. Ale Ježiš povedal ľuďom, aby sa namazali olejom a umyli si tvár, keď postia.

Keď postíme, modlíme sa s prístupom: "Pane, viem, že Ťa to bolí v srdci, keď ma vidíš ako prechádzam hladom a utrpením, Bože, prosím, neboj sa. Statočne to vydržím." Ak máme tento prístup, keď sa postíme, potom Boh prijme náš pôst s väčšou radosťou do svojho zjazveného srdca.

Náš pôst a naša modlitba by mali byť útechou pre Boha. Po tom, ako sme skončili pôst, musíme o tom premýšľať a utešiť Boha, ktorý nás chránil a trpel spolu s nami uprostred nášho utrpenia po celý čas. Mali by sme byť schopní si pamätať srdce Boha, ktorý vzdychal a trpel spolu s nami, pretože nás miluje. Skrze pôst potrebujeme spoznať Božie srdce do hĺbky a mať príležitosť zdieľať s Bohom hlbší vzťah.

Ježiš povedal, že Boh vidí, čo je v skrytosti. Neskôr nás odmení útechou a milosťou. Máme falošný obraz pri charite, modlitbe a pôste? Ježiš chce, aby sme sa na seba hlboko pozreli. Keď máme zbožnosť, ktorá vychádza z toho správneho srdca a myšlienok, potom nám bude vyjavená skutočná moc zbožnosti.